Pápežstvo ako cesta k svetovláde

Korunovali a zosadzovali cisárov a kráľov. Všetci sa im zodpovedali. Nárokovali si na nadľudské miesto medzi ľuďmi. Pre seba a svoje rodiny nahromadili obrovské množstvo peňazí. Nikdy nebola moc Vatikánu väčšia ako vo vrcholnom stredoveku.Už dávno nemali nič spoločné s Ježišom ani Petrom.

Konštantínové darovanie



Preto sa v Ríme rozhodli použiť trik. Malý falošný dokument " Konštantínovo darovanie". Približne v 8. storočí sa zhotovil dokument, ktorý údajne pochádza od cisára Konštantína z roku 330. Dokument pojednáva o tom, že cisár daruje všetku pôdu a majetky cirkvi, a že rímsky biskup stojí nad všetkými ostatnými biskupmi. Na tento falzifikát sa cirkev odvolávala pri mnohých príležitostiach a tých, ktorí ho neuznali odsúdila ako hriešnikov. Až v neskorom stredoveku sa filozofom a duchovným podarilo dokázať, že dokument je falošný.

Pápež - tvorca kráľov

Sám odovzdať a vziať moc panovníkom. To bol sen pápežov, až kým Leo III. neutiekol z Ríma ku Karolovi Veľkému. Pod jeho ochranou sa do Ríma vrátil a z vďaky korunoval Karola za kráľa. Odvtedy sa tvrdí, že len pápež má právo povolávať a odvolávať panovníkov.

 

Boj s kráľom

Stále častejšie sa pápeži dostávali do sporu s panovníkmi, pretože si začali čoraz agresívnejšie nárokovať na ich právomoci. Najaktívnejší pápeži v tomto smere boli Gregor VII., Inocent III. a Bonifác VIII.

Gregor VII. - "dictatus papae"

Gregor bol fanatik, ktorý veril, že Božiu vôľu splní, ak presadí moc pápežstva nad svetskou. Spísal zoznam 27 téz, v ktorých definoval pápežstvo ako najvyšší úrad na Zemi, neobmedzený povolávať a odvolávať panovníkov, právo nad všetkým...Väčšina z týchto téz bola podložená falošnými dokumentami.


Povolaný a odvolaný

Nemecký kráľ Henrich IV. bol proti svetskému nároku Gregora a preto ho vyzval na odstup. Ale Gregor odvolal kráľa a preklial ho. To znamenalo, že už nebol schopný spasenia a všetkých poddaných oslobodil od povinností. Šľachta dala Heinrichovi rok na zbavenie sa kliatby. Inak si zvolia iného kráľa.

Cesta do Canossy

V roku 1077 sa Henrich vydal sám na cestu za pápežom. V žobráckych šatách počas zimy prekročil Alpy až prišiel do Canossy. Tam ho Gregor nechal čakať pred bránami tri dni a tri noci. Až na prehováranie majiteľky pevnosti sa Gregor rozhodol zrušiť kliatbu.Týmto činom Gregor "dokázal", že pápežstvo je nadradené všetkému svetskému.

Menší ako Boh, ale väčší ako človek

Ego pápežov nehorázne vzrástlo. Už sa noeslovovali ako "zástupcovia Petra", ale " zástupcovia Krista". Inocent III. dodal: "Pápež je v strede medzi Bohom a ľuďmi." Inocent preorganizoval politiku Vatikánu a rozšíril územie Svätého štátu na dvojnásobok. Tento "politický" pápež si nárokoval na právo miešať sa do voľby nemeckých panovníkov a riešiť spory.

Nevyberavý pri voľbe prostriedkov

Inocent nebol vyberavý pri voľbe prostriedkov. Jeho rodina zbohatla na cirkevnom majetku a pápež kryl nečestnosti a vraždy svojich predchodcov a protikandidátov. Ešte sa nikdy nestalo, že pápež postupoval tak nenásytne a agresívne. Ľud si želal konečne čestného a spravodlivého pápeža, ktorý by napravil meno Vatikánu. V roku 1294 sa na konkláve v Perugii kardináli nevedeli dohodnúť na nástupcovi dva roky. To bol koniec pápežov "svetovládcov". Nakoniec nezvolili žiadneho z vplyvných duchovných Ríma.

Medzi nebom a peklom

Zvolili mnícha Colestiána, prezývaného "nebeský". Bol to pápež, ktorý sa chcel vrátiť k chudobe a pokore Petra a Ježiša. Netúžil po svetovláde a bohatstve. Je to jediný pápež v dejinách, ktorý sám odstúpil z funkcie. Či dobrovoľne, alebo nasilu, nie je dodnes jasné. Jeho následovník sa z obavy pred štiepením cirkvi rozhodol Colestiána uväzniť, kde onedlho zomrel od hladu.

Bulla "unam sanctum"

Bonifác VIII. sa stal nasledovníkom Colestiána a na rozdiel od predchodcu túžil po moci a bohatstve. Spísal "slávnu" stredovekú bullu Unam sanctum.V bulle sa hovorí, že existuje len jedna svätá cirkev a mimo nej neexistuje odpustenie a večný život. Každý človek sa musí bezpodmienečne podriadiť pápežovi. Tento dokument posilnil moc pápežov nad panovníkmi sveta.

 

1300 "rok osláv"

Bonifácov život bol už v jeho dobe považovaný za nekresťanský. Nečudo, že Dante Aligieri zobrazil vo svojej Božskej Komédii Bonifáca ako jedno z pekelných kniežat. Bonifác v roku 1300 vyhlásil rok oslavy. Každý, kto niekoľkokrát navštívi baziliky sv.Petra a Pavla bude mať odpustené hriechy. Hovorí sa, že kňazi museli zbierať peňažné dary lopatami.

Avignon, exil, schizma, vraždy

S Bonifácom VIII. sa skončila éra mocných. Pápežstvo sa stalo závislým na Francúzskom kráľovi Filipovi Peknom. Nastala schizma - naraz existovali dvaja a niekedy aj traja pápeži. Rím mal konkurenciu vo francúzskom Avignone a viera v pápeža upadala. Filip s podporou pápeža dal krivo obviniť a vyvraždiť nábožensko-rytiersky rád Templárov.Keď sa situácia napokon ustálila a bol už len rímsky pápež, aj tak sa skončila éra svetovládcov. Žiadny pápež už nezískal takú moc a taký vplyv ako Inocent III., Gregor VII. a Bonifác VIII.

                                                                                                                 Karug